Veterinárna ambulancia

Veterinárna ambulancia

MVDr. Iveta Matúšková

Naša pani veterinárka MVDr. Iveta Matúšková vám bude k dispozícii vo svojej ambulancii počas ordinačných hodín.

Pre vyšetrenie alebo konzultáciu sa môžete objednať
telefonicky na čísle : 0948 318 076
e-mailom: matuskova.ambulancia@gmail.com

V urgentných prípadoch volajte na
t.č.: 0948 318 076

Klientov vybavujeme po predchádzajúcej
telefonickej objednávke.

Ordinačné hodiny:

Koľko krát a na ako dlho mám ísť so psom von?
Frekvencia venčenia je závislá na veku a zdravotnom stave psíka. Dospelého, zdravého psa je potrebné venčiť minimálne 3x denne, najlepšie v 6-8 hodinových intervaloch. Ideálne je venčenie 4x denne. Odstup medzi jednotlivými vychádzkami by mal byť maximálne 8-9 hodín. Šteniatka a staré psi venčíme častejšie. Šteniatka kvôli upevneniu hygienických návykov, staré zvieratá kvôli možným, vekom podmieneným, zmenám močového traktu, prípadne iných orgánových systémov.
Dĺžka a intenzita vychádzky bude tiež závisieť od veku a zdravotného stavu, ale aj od plemena. Všeobecne môžeme povedať, že mladí a starí psi častejšie a na kratšie vychádzky, dospelí, zdraví jedinci aspoň 1x denne na dlhšietrvajúcu (1-3 hod) prechádzku. Minimálna dĺžka každej vychádzky je však 30-40 min.
Majitelia temperamentných plemien (teriéry, poľovné plemená a pod.) by v záujme zachovania hodnoty svojho hnuteľného, aj nehnuteľného majetku mali svojim miláčikom poskytovať množstvo a intenzitu venčenia, pohybujúce sa pri horných hraniciach uvádzaných rozmedzí.

Kedy ísť so psíkom na očkovanie a proti čomu sa odporúča očkovať?
Štandardný postup je, že k majiteľovi sa dostáva šteňa s už absolvovaným prvým očkovaním. Toto sa prevádza medzi 6-8 týždňom života. Následne sa zviera očkuje v 3 týždňových intervaloch, pričom posledná vakcinácia proti infekčným ochoreniam psov (psinka, parvoviróza, infekčná hepatitída, leptospiróza), musí byť prevedená po dovŕšení veku 12 týždňov (tzn. 3 mesiacov), bez ohľadu na to, koľko krát už bolo zviera dovtedy očkované. Táto takzvaná štvorkombinácia sa revakcinuje v ďalšom živote 1x ročne.
Vakcinačná schéma mladého psa končí očkovaním proti besnote, ktoré by malo byť prevedené medzi 12-20 týždňom života s následnou revakcináciou o 1 rok. Ďalej sa preočkováva každé 2-3 roky v závislosti od použitej vakcíny a odporúčaní výrobcu.
Okrem týchto štandardných očkovaní môže majiteľ, v závislosti na životnom štýle zvieraťa, nechať toto zaočkovať napríklad proti tzv. kotercovému kašľu a iným.

Môže mať pes depresiu?
Depresia, v zmysle psychiatrickej diagnózy, sa u zvierat neočakáva. Psi môžu trpieť stavmi smútku, aj veľmi hlbokého, pri strate, alebo odchode osoby, prípadne iného zvieraťa, na ktorú boli silne naviazaní. Tento stav môže u starších zvierat trvať dlhšie, no určite je vhodné, práve u starých psov, pokiaľ „depresia“ pretrváva, navštíviť veterinára a vylúčiť objektívne príčiny smútku, teda napr. stavy diskomfortu, horúčky, či bolesti v spojení s ochorením v organizme a pod.

Čo ak pes prestane žrať? Kedy treba vyhľadať pomoc?
Keď máme podozrenie, že pes nežerie, alebo žerie menej, je potrebné začať ho viac sledovať. Pokiaľ jeho správanie a aktivita ostáva nezmenená a tiež nemá iné prejavy, ako napr. zvýšený príjem tekutín, zvracanie, hnačka (alebo sťažené kálenie, či absencia stolice), a pod., môžeme vyčkať. K spontánnej náprave by malo dôjsť v priebehu 2-3 dní. Ak sa postupne, okrem nechutenstva, objavia niektoré z vyššie menovaných príznakov, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Túto treba vyhľadať urýchlene, pokiaľ dôjde náhle k výraznej zmene správania a aktivity, a k ďalším prejavom.

Prečo pes kňučí?
Kňučanie psa môže byť prejavom širokého spektra dôvodov, od snahy „vypýtať“ si trebárs mlsku, schovanú v chladničke, alebo špajzi, cez prejav túžby po háravej fenke od susedov , až po prejav bolesti. Na zhodnotenie skutočného dôvodu kňučania je potrebný rozhovor s odborníkom (veterinár, výcvikár,) ktorý zváži ďalší postup na základe zistených anamnestických údajov.

Čo urobiť keď pes zožerie nestráviteľný predmet napr. kocku z lega?
Závisí to od veľkosti cudzieho predmetu a veľkosti psa. Je rozdiel, keď malú kocku z Lega zožerie čivava, alebo vižla. V prvom prípade je malá pravdepodobnosť, že kocka prejde tráviacim traktom bez problémov, preto je vhodné konzultovať stav s veterinárom. Pokiaľ je predpoklad, že predmet by mohol prejsť črevami zvieraťa, je možné pokúsiť sa o jeho „obalenie“ , a tým čo najmenšiu traumatizáciu tráviaceho traktu napr. ostrými hranami predmetu, skŕmením hrste kyslej kapusty s malým množstvom jedlého oleja a pod. Je vhodné potom pravidelne sledovať obsah stolice, aby sme sa uistili, že predmet bezpečne „opustil“ telo zvieraťa. Pokiaľ predmet do 2-3 dní v stolici nenájdeme, je treba vyhľadať odbornú pomoc.

Čo urobiť keď sa pes dusí?
Skutočné dusenie sa psa je život ohrozujúci stav, vyžadujúci okamžitú intervenciu veterinára.
Niektorí majiteli však popisujú ako dusenie buď kašeľ, alebo stav, ktorý sa nazýva reverse sneezing (spätné kychanie). V prípade náhle nastúpeného úporného kašľa, alebo kýchania je potrebné navštíviť veterinára ihneď, lebo sa môže jednať o vdýchnutie cudzieho predmetu. V prípade tzv. spätného kýchania (reverse sneezing) je taktiež dobré vyhľadať odborníka a poradiť sa o ďalšom postupe, pretože aj keď tento stav nie je život ohrozujúci v danom momente, býva sprievodným príznakom napr. alergie.a pod. Odporúča sa spraviť videozáznam prejavov zvieraťa a tento poskytnúť veterinárovi v prípade obtiažne slovami popísateľných prejavov.

Ako zistím či je psíkovi zima a môže nachladnúť?
U psov, rovnako ako u ľudí môže byť prejavom chladu celotelové trasenie. Niektorí psi dokonca drkocú zubami od zimy. Keď je skutočne mrazivé počasie, môžu psi pri postávaní vonku dvíhať postupne nohy do vzduchu, aby skrátili kontakt s premrznutou zemou.
Všeobecne možno povedať, že s klesaním vonkajšej teploty je potrebné zvyšovať telesnú aktivitu psa počas prechádzky, aby sa dokázal zahriať. Určite nie je vhodné, aby sme pri mínusových teplotách vonku venčili psa priviazaného na vôdzke, postávajúc pri rozhovore so susedmi. Pokiaľ sme si kúpili šteňa a chceme ho držať vonku napr. na záhrade, neumiestnime ho tam vtedy, keď už sú teplotné rozdiely medzi vnútornou časťou a vonkajškom príliš vysoké.
Bytové psi, najmä menšie plemená, ale aj plemená s krátkou srsťou, je vhodné počas vonkajších teplôt okolo nuly a nižšie, na venčenie obliekať.

Je treba psom čistiť zuby?
Ideálne je robiť to, a začať s tým ešte v mladom veku, aby si na čistenie zviera rýchlo navyklo. Začať s tým až keď sú na chrupe viditeľné zmeny, či už vo forme zubného kameňa, alebo iných, je už neskoro. Ako postupovať, poradia majiteľom veterinárni lekári zorientovaní v problematike.

Čo sa dá robiť so štekajúcim psom ak to obťažuje susedov?
Štekanie psa v byte je najčastejšie prejavom tzv. separačnej úzkosti. Tento stav už je potrebné konzultovať s odborníkom (veterinárom, zaoberajúcim sa poruchami správania zvierat, alebo kvalifikovaným výcvikárom). Ako pri všetkom, najlepšia je prevencia. Postupné a pozvoľné privykanie psa už od šteňacieho veku na pobyt v uzavretom priestore osamote, je ideálny spôsob predchádzania nepríjemnostiam so susedmi.

Čo robiť keď psovi vypadávajú zuby?
Fyziologická výmena chrupu z mliečneho na trvalý prebieha medzi 3,5-5,5 mesiacom života psa. Počas tejto výmeny nie sú potrebné žiadne zásahy z našej strany. Je však dôležité uistiť sa, či náš pes má okolo 6 mesiaca veku chrup kompletný, a či má vymenené všetky mliečne zuby.za trvalé. U niektorých zvierat, najmä malých plemien, dochádza k rentencii, teda zadržaniu, mliečnych zubov, najčastejšie očných. Tieto potom nedovoľujú novým, trvalým zubom rásť na správnom mieste, a tiež v mieste kontaktu týchto zubov dochádza k zadržiavaniu potravy a k ukladaniu zubného kameňa. Je preto potrebné tieto mliečne zuby v celkovej anestéze zvieraťu vytrhnúť.
Pokiaľ vypadávajú trvalé zuby staršiemu psovi, je to najčastejšie v dôsledku paradentózy spôsobenej tvorbou zubného plaku, alebo kameňa. Týmto stavom je potrebné predchádzať včasnou konzultáciou s veterinárnym lekárom, ktorý majiteľa poučí o správnej starostlivosti o chrup.zvieraťa.

Treba psom strihať pazúre?
Potreba strihať pazúre závisí na kvalite rohoviny pazúra, na postavení prstu, na ktorom pazúr rastie a na množstve a kvalite pohybu zvieraťa. Mäkká rohovina pazúra vyžaduje pravidelné strihanie, keďže pri kontakte s povrchom zeme nedochádza k prirodzenému obrusovaniu, ale k vytočeniu pazúra. Fyziologicky býva tento stav u malých šteniatok. Pokiaľ pri nášľape zvieraťa nedochádza k pravidelnému kontaktu pazúra niektorého prsta so zemou, tu tiež dochádza k jeho prerastaniu. Fyziologický je tento stav na prvých prstoch hrudných končatín (nesprávne majiteľmi označovaných ako „piaty prst“), ktoré vďaka svojmu vysokému nasadeniu nikdy neprídu do kontaktu so zemou.
Málo intenzívneho pohybu a na hlavne mäkkom podklade, taktiež predisponuje zviera k častejšej potrebe strihania pazúrov.

Ako zistím, či má pes správnu výživu a nechýba mu niečo?
Odrazom zdravotného stavu psa je jeho aktivita, kondícia a stav kože a srsti. Zdravý pes je veselý, nerobí mu problém aktívny pohyb a jeho srsť je lesklá a pružná. Polihávanie psa, vyhýbanie sa pohybu, alebo rýchla unaviteľnosť, chudnutie, rovnako ako matná, suchá srsť, môžu byť mimo iné aj príznakom zlej výživy. V dnešnej dobe je však typický skôr opačný stav, a to nadmerný prísun živín, neadekvátny výdaju energie a s tým spojená obezita.
Spôsob kŕmenia zvieraťa závisí od veku, plemena a aktivity. Zloženie stravy napríklad mladého psa obrieho a trpasličieho plemena bude odlišné, rovnako ako zloženie stravy psa rovnakého plemena, no s diametrálne odlišnou záťažou. Tieto faktory je vždy vhodné zvážiť pri nákupe krmiva, prípadne pri voľbe typu domácej stravy. A opäť platí: správnosť našej voľby nám odzrkadlí samo naše zviera.
Ako sa prejavuje, či má pes alergiu? Dá sa to liečiť?

Prejavy alergie závisia od jej typu. Všeobecne a zjednodušene môžeme povedať, že poznáme potravou indukovanú alergickú reakciu organizmu a alergiu na alergény z vonkajšieho prostredia, teda atopiu. Prejavmi potravou indukovanej alergie budú opakované tráviace problémy psa, no spolu s tým bývajú prítomné aj prejavy typické pre atopiu, ako sú svrbenie a začervenanie kože. Tieto stavy následne komplikuje vznik tzv. sekundárnych infekcií, ktoré sa vyvinú v dôsledku alergického zápalu kože. Ich prejavmi budú napr. chrastičky, šupiny a vypadaná srsť.
Dôkladná diagnostika a liečba alergií u zvierat možná je, avšak nedokážeme toto ochorenie vyliečiť. V preklade to teda znamená, že správnou a cielenou liečbou vieme uľaviť zvieraťu od príznakov ochorenia a zabezpečiť mu tak spokojnejší život. Alergikom však ostane doživotne a preto zvýšená potreba starostlivosti o zviera zo strany majiteľa bude celoživotná.

Čo ak pes zvracia alebo má hnačky?
Postup závisí na dľžke trvania príznakov a prítomností ďalších patologických stavov. Pokiaľ sa objaví zvracanie , alebo hnačka, príp. oboje u zvieraťa, ktoré nejaví známky celkovej zmeny zdravotného stavu, môže byť prospešné nasadenie 12-24 hodinovej hladovky, len s príjmom tekutín, a následnou dietoterapiou v podobe varenej ryže s mäsom, podávanej v menších množstvách a častejšie. K úprave stavu by malo dôjsť v priebehu 24-48 hod. Následne pokračujeme v diéte ešte aspoň 1-2 dni, aby sme sa uistili, či náprava skutočne pretrváva. Potom prechádzame na normálne kŕmenie jeho postupným primiešavaním do diéty v zvyšujúcom sa množstve tak, aby tento prechod nebol kratší ako 2-3 dni. Pokiaľ sa však takéto epizódy opakujú často, bez zjavného zavinenia nevhodnou stravou, alebo ak zviera javí aj iné klinické príznaky (apatia, triaška, krv v stolici a pod.) vyhľadáme pomoc veterinárneho lekára.

Kedy je vhodná doba na kastráciu psa či sterilizáciu feny?
Ako sa zvykne hovoriť: iný kraj, iný mrav, a taktiež: iný chirurg, iné zvyklosti. V kraiinách západnej Európy a USA je zaužívané sterilizovať zvieratá čo možno najmladšie. Tento prístup uprednostňujú aj mnohí chirurgovia kvôli menšej časovej náročnosti zákroku a s tým spojenej rýchlejšej pooperačnej rekonvalescencii zvierat. Všeobecne možno povedať, že zákrok by mal byť vykonaný do 1 roka života, ak máme na zreteli aj iné jeho benefity, nie len dosiahnutie neplodnosti zvieraťa, napr. prevenciu vzniku tumorov mliečnej žľazy u samíc , predchádzanie agresívnemu správaniu voči iným psom u samcov a pod. Zákrok sa u samíc neodporúča vykonávať cca 6 týždňov pred a cca 6 týždňov po háraní, kvôli fázam hormonálneho cyklu. U samcov žiadne obmedzenia nie sú.

Čo môže znamenať keď pes ťažko dýcha?
S najväčšou pravdepodobnosťou sa bude jednať o problémy s dýchacím aparátom, alebo kardiovaskulárne problémy. Dýchacie ťažkosti sa väčšinou vyvíjajú pozvoľna, zatiaľ čo kardiovaskulárne problémy spojené so sťažením dýchaním nastupujú často náhle. Obidva stavy však vyžadujú odbornú intervenciu.